reklama

Ako sa dožiť v zdraví a veselej nálade sto rokov?

Je možné dožiť sa v zdraví a veselej nálade sto rokov? Ak, áno ako? A ako zistiť, že ako? O tom je môj prvý novoročný blog.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Je vôbec možné dožiť sa v zdraví a veselej nálade sto rokov? Staroba sa nám automaticky v mysli spája s chorobami, drevenou paličkou, načúvacím strojčekom, odkázanosťou a mentálnym úpadkom. Je možné predĺžiť aktívny život na sto rokov? Byť vitálny fyzicky aj psychicky? Ak áno, kto by to nechcel? Kto by nechcel mať vitalitu mladíka a skúsenosti a slobodu staršieho človeka? Môcť sa venovať rodine, blízkym, koníčkom. No a užívať si platený dôchodok dlhšie ako naňho robiť?

Ja som už pár rokov v klube tých, čo sa sto rokov dožiť chcú. Verejne prehlasujem, že ak dobrotivý Pán Boh dá, chcem sa dožiť sto rokov a tešiť sa z mojich vnukov, pravnukov, zbierať plody svojej práce do vysokej staroby a poberať dôchodok aspoň štyridsať rokov. No a nielenže sa chcem dožiť vysokého veku, chcel by som byť vo fyzickej aj psychickej kondícii, ktorá mi umožní byť aktívny, veselý a venovať sa tomu, čo ma baví.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže som lekár, téma dlhovekosti je blízka aj mojej profesii. No a keďže pracujem na univerzite, téma ma zaujíma aj z vedeckého hľadiska. Môžem sa dožiť sto rokov? Ak áno, od čoho to závisí? A ako byť vitálny a veselý? Ktoré sú vedecky dokázané metódy, ktorými je možné predĺžiť život. Je dlhovekosť iba hra osudu alebo je to naša slobodná voľba?

O týchto otázkach by som rád najbližšiu dobu písal. Jasné, že nie je možné všetko spísať na pár stranách priemerne dlhého blogu. Vidím to na dlhšie, na taký seriál článočkov.

Prv než začnem s tým dnešným, je dobré si ujasniť ako sa vlastne storočný človek po slovensky volá? Päťdesiatročný je päťdesiatnik, to je jasné. Ale ako nazvať storočného? Stotník? To je vojak, napríklad rímsky. Dovoľte mi preto navrhnúť nové slovenské slovo: storočník. Kým nepríde lepší návrh, budem ho s vašim predpokladaným láskavým súhlasom používať. Mimochodom starší ako 110 rokov sa označujú vo vedeckej terminológii ako supercentenariáni a v slovenčine by tak mohli byť superstoročníci. Dobré, nie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes by som sa rád venoval trom úvodným otázkam.

1) Akú máme šancu dožiť sa sto rokov?

Priemerná očakávaná dĺžka života dnešných mladých ľudí je vo vyspelých krajinách 80 rokov (1). Ženy žijú vo všetkých vyspelých krajinách dlhšie a dožívajú sa asi 82 rokov, muži približne 77 rokov. U nás na Slovensku je to bohužiaľ menej, ženy 79, muži 72. To je v priemere. Zároveň platí, že čím ste starší, tým máte šancu dožiť sa vyššieho veku. Osemdesiatnik má pred sebou štatisticky ešte v priemere 9 rokov, deväťdesiatnik 5 rokov a storočník ešte 2 roky. Ak Vás zaujíma koľko rokov máte ešte štatisticky pred sebou Vy, otestujte sa na tejto stránke. Pozn. Údaje tejto stránky vychádzajú zo štatistických údajov Sociálneho systému USA, na Slovensku nie sú verejne dostupné podobné dáta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž ale k pôvodnej otázke, vo vyspelých krajinách sa z generácie našich praprastarých rodičov dožilo sto rokov 0,1% mužov a 1% žien (2). Čiže šanca v minulosti bola jedna ku tisíc pre mužov a jedna ku sto u žien.

Celková dĺžka života však za posledných sto rokov výrazne vzrástla (asi o 12 rokov) a paralelne rastie aj pravdepodobnosť dožiť sa sto rokov. V súčasnosti je v západnej populácii asi 20 storočníkov na sto tisíc obyvateľov, z toho 16 žien a 4 muži, t.j. jeden storočný na 5000 obyvateľov. Z generácie roku 1910 sa podľa údajov Social security v USA dožíva sto rokov 0,9% mužov a 2,9% žien.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektoré súčasné analýzy hovoria dokonca až o 4% pravdepodobnosti terajších osemdesiatnikov dožiť sa sto rokov, 13% pravdepodobnosti terajších pätdesiatnikov a 22% pravdepodobnosti terajších dvadsiatnikov (3). Ženy: muži dva ku jednej (link tu)

Dobrá správa na koniec, 90% storočníkov prežíva starobu v dobrej kondícii až do vysokého veku nad 90-95 rokov (4). Vedci to nazývaju compression of morbidity, stlačenie chorobnosti na úplný koniec života. Nielenže sa dá žiť dlho, ale väčšina dlhovekých žije v dobrej kondícii až k úplnému koncu života. Ako to robia? Čim sa dostávame k druhej otázke dnešného blogu.

2) Dá sa seriózne skúmať dlhovekosť?

Jednou z ciest, kde hladať odpovede na otázky dlhovekosti je vedecký výskum. Tento sa začal intenzívne rozvíjať asi pred tridsiatimi rokmi a počet publikovaných vedeckých štúdií narastá odvtedy každým rokom exponenciálne. Keď si v súčasnosti zadáte vyhľadať na stránke americkej národnej lekárskej knižnice Pubmed štúdie, ktoré sa venujú dlhovekosti (human longevity) vyhladávač Vám ponúkne 28 556 vedeckých článkov. Mimochodom posledná štúdia vyšla tento týždeň a preukázala, že storočníci majú vyššie hladiny vitamínu D v krvi (5). Asi sa viac opaľujú, či?

Kľúčový výskum dlhovekosti vzniká tak, že sa v istom regióne vyhľadajú a overia storočníci a následne sa hľadajú odlišnosti v ich genetike alebo strave alebo životnom štýle alebo hormonálnom stave alebo čomkoľvek oproti bežnej populácii. Takéto štúdie sa zvyknú nazývať centenarian studies a medzi najznámejšie patria napríklad štúdie o storočníkoch na japonskej Okinawe alebo v Novom Anglicku (6-8).

Nájsť storočníkov sa zdá byť jednoduché, ale zdanie klame. Z mnohorakých dôvodov sú totiž údaje o veku extrémne dlhovekých ľudí nespoľahlivé. Iba asi polovica má k dipozícii niečo ako rodný list potvrdzujúci dátum narodenia a dopátrať sa tak skútočného veku dlhovekých je celá veda. Pri výskume dlhovekosti sa dokonca preukázalo, že až 65% tvrdení o 110 ročných ľudoch a 99% tvrdení o 115 ročných je falošných (9).

Typickým príkladom je mýtus o dlhovekosti Gruzíncov. Pri vedeckom overovaní sa zistilo, že väčšina domnelých dlhovekých v mladosti falšovala osobné doklady, aby boli starší a vyhli sa povinnej vojenskej službe. A tak pobrali rodné listy zosnulých otcov, strýkov, kohokoľvek len našli v šuplíku a tridsaťroční mali zrazu šesťdesiat. No a v sedemdesiatke podľa papierov sto.

Vedecký výskum je teda jedným zo zdrojov poznatkov o dlhovekosti a budem sa oňho dôkladne opierať.

Druhým zdrojom sú modré zóny. Neviete čo sú to modré zóny? Ani ja som ešte pred rokom nevedel. Pod modrými zónami sa označujú regióny vo svete, kde sa ľudia dožívajú nadpriemerne vysokého veku a vyskytuje sa v nich nepomerne viac storočných ľudí. No a kde inde pátrať po kľúčoch od dlhovekosti, ak nie v krajoch, kde ľudia dlho žijú?

Prečo sa modré zóny volajú modré? Niekedy koncom 90-tych rokov minulého storočia sa na vedeckej konferencii v Montpelliere postavil na pódium taliansky lekár Gianni Pes a tvrdil, že v Sardínii je region, v ktorom žije viac ako tisíc storočníkov. Z toho polovica mužov, a ževraj je to asi najviac na celom svete. Nikto mu vtedy moc neveril, viď Gruzínci. Každopádne po stopách tejto práce sa na Sardíniu vydal belgický demograf Michel Poulain. Chodil od dediny k dedine, vedecky overoval dáta a zapisoval výskyt storočných (10). Po skončení zakrúžkoval modrou fixkou na mape kruh v srdci Sardínii, kde bol vysoko nadpriemerný výskyt storočných. Prvá vedecky overená modrá zóna bola na svete. Mimochodom bol som tam v auguste, zvláštny svet, ale o tom niekedy inokedy.

Modré zóny spopularizoval novinár National geographic Dan Buettner. Financovaný bohatými grantami od americkej National geographic society viedol vedecké expedície do modrých zón na Okinave v Japonsku, Nuoro na Sardínii, ostrov Ikária v Grécku, komunity Loma Linda v Kalifornii a na poloostrov Nikoya v Kostarike. Vedecké zistenia, pozorovania aj osobné skúsenosti popísal nedávno vo svetovom bestselleri Blue Zones (11). V nasledujúcich blogoch sa k modrým zónam určite podrobnejšie vrátim.

Posledným zdrojom bádania o dlhovekosti sú poznatky o kľúčových chorobách, ich príčinách, prevencii a liečbe. Je zrejmé, že pevné zdravie je predpokladom dlhého a šťastného života. Ak sa teda dôkladne pozrieme na najväčších zabijákov 20 storočia ako sú infarkty a mozgové porážky v dôsledku kôrnatenia ciev, ako je cukrovku alebo rakovina, ak sa pozrieme na rastúce pliagy 21. storočia ako sú ochorenia imunitného systému, ak preskúmame vážne choroby ako depresia, obezita alebo demencia, dospejeme k dôležitým poznatkom o dlhovekosti. Ak totiž dokážeme predchádzať týmto ochoreniam, ak ich dokážeme liečiť, budeme žiť dlhšie. Oveľa dlhšie. Zdravie a dlhovekosť, ako som už spomenul vyššie, idú ruka v ruke.

V neposlednom rade je možné si prečítať mnoho odborných i populárnych kníh o zdraví, veselosti a dlhovekosti. Za zmienku určite stojí Fantastic voyage od Ray Kurzweila (12). Tieto knihy sú však zvyčajne kompiláciou horeuvedených troch oblastí poznania doplnené osobnými príbehmi a anekdotami. Hoci neprinášajú nové dáta, často poukazujú na zaujímavé súvislosti, ktoré v strohých vedeckých textoch unikajú.

3) Od čoho závisí dlhovekosť?

V piatom ročníku na lekárskej fakulte sa medici učia, že zdravie (a implicitne i dĺžka života) závisí od genetiky, životného štýlu, životného prostredia a od kvality zdravotnej starostlivosti. Na úvod do problematiky je to vcelku ilustratívne.

Domnievam sa, aj na základe horeuvedených výskumov, štúdia a skúseností, že zdravie a vek závisia u väčšiny ľudí od ich životného postoja a životného štýlu. Ak by som to mal kvantifikovať, povedal by som, že zo 70% od životného štýlu, 20% od genetiky a 10% od kvality zdravotnej starostlivosti.

Genetika je dôležitá, mnohí jej pripisujú významnejšiu váhu ako ja. Po prvé dnes už je možné rôznorodé genetické predispozície k chorobám diagnostikovať a účinne preventívne zasiahnuť. Po druhé skutočne vážne genetické ochorenia sú zriedkavé a prejavujú sa v mladom veku. Inak povedané drvivá väčšina ľudí má dobré gény, malá časť dostala do vienka strastiplnú životnú cestu vážnejšieho dedičného ochorenia a iná veľmi malá časť požehnanie oceľových génov na dlhovekosť.

Kvalitná medicína dokáže darovať roky životu, o tom niet pochýb. Faktom je, že keď raz človek ochorie na voľajaké vážnejšie civilizačné ochorenie, moderná medicína zväčša iba spomalí jeho priebeh. Kvalitná starostlivosť daruje zo desať rokov, menej kvalitná zo päť, nekvalitná skoro nič. Určite však nedaruje pol storočia a neprinavráti plnú vitalitu. Ako ukazujú skúsenosti z modrých zón, pre dlhovekosť nie je kľúčová.

Životné prostredie je vďaka desaťročia trvajúcim celospoločenským snahám o jeho zlepšenie na vysokej úrovni a dnes nezasahuje do nášho života toxicky ako tomu bývalo pred desaťročiami. Pochopiteľne nevylučujem negatívny idiosynkratický vplyv polutantov životného prostredia na naše zdravie, len sa domnievam, že je v súčasnosti neveľký a nevieme ho, až na zrejmé výnimky, identifikovať a eliminovať. V mojich článkoch sa mu preto budem venovať pomenej.

Domnievam sa, že kľúčovým faktorom zdravia aj dlhovekosti pre väčšinu ľudí je ich životný štýl. O ňom preto bude väčšina z budúcich blogov. Určite by som sa rád venoval zdravej strave, domnelým aj skutočným "zázračným" potravinám, zdravému spánku alebo pohybu. Za zmienku iste stojí i stres a neresti, ktoré nám život skracujú a určite popíšem aj o aktivitách, ktoré ho naopak predlžujú. Apropo vedeli ste, že záhradka a domáci zvierací maznáčikovia preukazateľne predlžujú život? Zaujíma ma tiež vplyv rodiny, komunity a sociálnych vzťahov na dlhovekosť. Ups, skoro som zabudol, musím niečo popísať aj o hormónoch mladosti a ako si ich pestovať.

Na jednej strane je dobré vedieť, čo je skutočne zdravé a správne. Na druhej strane mať motiváciu, silu a výdrž to vykonávať nie je vôbec jednoduché ani samozrejmé. Pevná vôľa je jedným z kľúčov k dlhému a zdravému životu. Veselá myseľ určite ďalší. A aj týmto témam by som sa rád venoval. No a ak čas dovolí preberiem aj najčastejšie ochorenia, ktoré nám život ničia a skracujú. Možno nie tak úplne tradične.

Na záver úvodu

Dlhovekosť je možná, 90% storočných je vitálnych do vysokého veku, preukazateľne existujú kraje, kde ľudia načreli do fontány dlhovekosti, existuje seriozny vedecký výskum dlhovekosti a dlhovekosť závisí prevažne od nás samotných, od toho pre čo a ako žijeme.

Podľa mňa sú to fascinujúce témy a myslím, že stojí za to sa im venovať. O svoje zistenia na chcem postupne s vami podeliť a podiskutovať. Už teraz sa teším na vaše podnety, komentáre a diskusie.

Referencie

1. Health at a glance 2013: OECD indicators. OECD Publishing; 2013.

2. Bell FC, Miller ML. Life tables for the united states social security area. SSA Pub 2005(11-11536).

3. Evans J. Differences in life expectancy between those aged 20, 50 and 80 in 2011 and at birth; 2011. Accessed 6 January 2014.

4. Hitt R, Young-Xu Y, Silver M, Perls T. Centenarians: The older you get, the healthier you have been. The Lancet 1999;354(9179):652.

5. Milman S, Schulder-Katz M, Deluty J, Zimmerman ME, Crandall JP, Barzilai N, et al. Individuals with exceptional longevity manifest a delayed association between vitamin D insufficiency and cognitive impairment. J Am Geriatr Soc 2014, Jan 2.

6. Perls TT, Bochen K, Freeman M, Alpert L, Silver MH. Validity of reported age and centenarian prevalence in new england. Age Ageing 1999;28(2):193-7.

7. Samuelsson S-M, Alfredson BB, Hagberg B, Samuelsson G, Nordbeck B, Brun A, et al. The swedish centenarian study: A multidisciplinary study of five consecutive cohorts at the age of 100. The International Journal of Aging and Human Development 1997;45(3):223-53.

8. Willcox DC, Willcox BJ, Wang N-C, He Q, Rosenbaum M, Suzuki M. Life at the extreme limit: Phenotypic characteristics of supercentenarians in okinawa. The Journals of Gerontology Series A: Biological Sciences and Medical Sciences 2008;63(11):1201-8.

9. Young RD, Desjardins B, McLaughlin K, Poulain M, Perls TT. Typologies of extreme longevity myths. Curr Gerontol Geriatr Res 2010;2010:423087.

10. Poulain M, Pes GM, Grasland C, Carru C, Ferrucci L, Baggio G, et al. Identification of a geographic area characterized by extreme longevity in the sardinia island: The AKEA study. Experimental Gerontology 2004;39(9):1423-9.

11. Buettner D. The blue zones: 9 lessons for living longer from the people who've lived the longest. National Geographic Books; 2012.

12. Kurzweil R,GT. Fantastic voyage : Live long enough to live forever. New York: Penguin; 2005.

Tibor Hlavatý

Tibor Hlavatý

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Lekár, gastroenterológ, internista.http://www.crohnika.sk Zoznam autorových rubrík:  Happy hundredRes politica

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu