O slnku, D hormóne a našom osvietení.

Autor: Tibor Hlavatý | 5.6.2014 o 21:20 | (upravené 6.6.2014 o 6:43) Karma článku: 7,74 | Prečítané:  2330x

Pre tých, ktorí sa chcú dožiť sto rokov je vitamín D ďalší z kamienkov mozaiky dlhého a veselého života. Po odpublikovaní tohto blogu ma isto niektorí označia za tmára. Hoci doporučujem slnko.

--------------

Keď sme tak pred pár rokmi sedeli s mojim šéfom a debatovali o všeličom, spýtal sa ma či by som u tých mojich pacientov s Crohnom a kolitídami nedal spraviť d hormón. D hormón? Veľa mi to vtedy nehovorilo, ale keďže šéf je popredný slovenský endokrinológ, osteológ a o déčku všeličo vedel, tak som privolil a dopísal to do návrhu na grant o osteoporózach. Tak sa začal môj záujem o vitamín D, ktorého výsledkom sú veľké granty, všelijaké vedecké články a koniec koncov aj tento blog. Pre tých, ktorí sa chcú dožiť sto rokov je vitamín D ďalší z kamienkov mozaiky dlhého a veselého života.

Ako to všetko s tým déčkom začalo?

Koncom 19. storočia kvárila európske mestá epidémia rachitídy, ľudovo povedené krivice. Deti najmä z chudobných rodín nerástli, boli slabé, mäkli a krivili sa im kosti, dostávali kŕče. Krivica síce v tom čase nebola neznáma choroba, v roku 1650 ju dopodrobna popísal profesor Glisson z Cambridge, no nikdy sa nevyskytovala v takom rozsahu ako v chudobných štvrtiach priemyselných miest Európy a Severnej Ameriky tej doby. Vďaka smogu a začmudeným úzkym uličkám ich obyvatelia slnečnú oblohu nepoznali. Rozsah tejto epidémie bol na dnešnú dobu nepredstaviteľný, osem až deväť z desiatich detí v centrách veľkých miest trpelo na nejakú formu krivice.

Vzhľadom na výskyt tejto pliagy sa výskumu jej liečby venovalo mnoho prominentných vedcov vtedajšej doby.

Už pred 1. svetovou vojnou začal Frederik Hopkins bádať o vitamínoch. Takto nazval tajuplné zložky potravy, o ktorých sa domnieval, že ich nedostatok spôsobuje choroby ako šeroslepotu, skorbut alebo krivicu. Neskôr za to dostal nobelovku a jeho výskum ukázal cestu pre boj s krivicou. Najprv jedna skupina vedcov zistila, že krivica sa dá liečiť stravou bohatou na plnotučné mlieko a treščiu pečeň (1). A tak pripísali k dovtedy známym vitamínom A (extrakt z treščej pečene na liečbu šeroslepoty), B (extrakt z kvasníc na liečbu beri beri) a C (pomarančová šťava na liečbu skorbutu)  štvrtý vitamín. Pekne do radu podľa abecedy - D.

Na druhej strane sa zistilo, že krivicu úspešne lieči pobyt pri mori alebo na horách (2). Vedci bádali ďalej a zistili, že rovnaký efekt malo krátke denné ožarovanie kremíkovou lampou, ktorú nazvali umelé horské slnko. Vo vedeckom svete nastala dilema: lieči tú krivicu slnko či treščia pečeň?

Záhadu antirachitického vitamínu rozlúštila trojica špičkových vedcov z New Yorku, Londýna a Gottingenu: Hess, Rosenheim a Windaus. Títo páni sa dali dokopy cez pol zemegule a spolu zistili, že podstatou vitamínu D je „istá nečistota v cholesterole“, ktorá sa po vystavení UV žiareniu zmení na vitamín D, ktorý krivicu úspešne lieči. A následne túto „nečistotu“ umelo nasyntetizovali (3,4).

Udalosti nabrali rýchly spád, Windaus dostal nobelovku za vitamín D, tento sa začal pridávať do mlieka a za pár rokov bola krivica v západnom svete minulosťou.

Avšak z toho triumfu vedy sa paradoxne zrodili dogmy, ktoré zatienili naše poznanie o vitamíne D na dlhé desaťročia. „Štyristo jednotiek vitamínu D denne v mlieku stačí a slnko viac netreba“ sa stalo novodobou dogmou, o ktorej sa päťdesiat rokov nesmelo diskutovať. Ba čo viac, slnko sa stalo nepriateľom moderného človeka, pred ktorým sa treba chrániť. Veď všetci predsa vieme že spôsobuje rakovinu kože, či nie?

Nuž ale výskumy posledných rokov ukazujú, že všetko je tak trochu inak. Že vitamín D vlastne nie je žiaden vitamín, že pár kvapiek do mlieka nestačí a úplne sa strániť slnka je zdraviu škodlivé (5).

Vitamín D 2.0

Prevrat v našom chápaní významu vitamínu D prišiel niekedy v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď sa zistili dve veci. Po prvé, že vitamín D neúčinkuje len na vstrebávanie vápnika a správnu výživu kosti, ale že receptory preň majú skoro všetky bunky v tele (6). A to nevynímajúc ich hojné zastúpenie v bunkách imunitného systému. No a po druhé, že aj po krátkom opaľovaní sa v našej koží produkujú desať až stonásobne väčšie množstvá vitamínu D ako ho dokážeme prijať v bežnej strave. Nasledovali stovky štúdií, ktoré ukázali, že obyvateľstvo v západných krajinách sa tak účinne chráni pred slnkom, že na konci zimy má až 90% populácie nedostatok vitamínu D, z toho asi polovica na alarmujúcich hodnotách (7). Apoštolom novej teórie sa stal Profesor Holick, ktorý začal hovoriť o epidémii nedostatku vitamínu D a začal ho popravde nazývať hormón a nie vitamín (8). Poznámka pre nebiochemikov: vitamín je zložka potravy, ktorú si telo nevie syntetizovať a je pre jeho metabolizmus nenahraditeľná. Hormón je naopak látka, ktorú si telo syntetizuje samo a tak reguluje a koordinuje širokú plejádu sovjich pochodov od fyzickej záťaže až po rozmnožovanie.

Ďalej sa zistilo, že vitamín D účinkuje prostredníctvom svojho receptora v jadre bunky na celý rad životných funkcií. Jeho zloženie aj fungovanie v tele je veľmi podobné stresovým a pohlavným hormónom - steroidom. Ukazuje sa, že D hormón je celkom slušný životabudič. Zistilo sa, že vitamín D má veľmi silný imunostimulačný účinok. Desiatky štúdií na zvieratách aj pozorovania na ľudoch ukázali, že nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko imunitne podmienených ochorení ako je cukrovka 1. typu (detí), roztrúsená skleróza, chronické črevné zápály a reumatoidná artritída a naopak jeho podávanie pôsobí priaznivo. Nedostatok vitamínu D zvyšuje náchylnosť na infekcie, včítane tých závažných.

Ľudia s nedostatkom vitamínu D majú dvoj a viac násobne vyššie riziko rakoviny hrubého čreva, vysokého tlaku, infarktov (9,10). Pritom platí, že čím nižšia hladina v krvi, tým vyššie riziko. Spoločným menovateľom vplyvu vitamínu D na náš organizmus a zdá byť jednak jeho priaznivý účinok na aktivitu imunitného systému, ktorý je tu na to aby nás od infekcií a nádorov chránil.

Bonus na záver, vysoké hladiny vitamínu D v krvi v rámci normálneho rozmedzia zlepšujú náladu a znižujú mieru depresie (11-13). Štúdie dokázali, že letné slnko alebo 4.000 jednotiek vitamínu D rozosvieti unavenú myseľ (14).

Denná potreba

Dnes sa už vo vedeckom svete všeobecne akceptuje, že ten D vitamín je vlastne D hormón a je fakt dôležitý. Čím sa zároveň otvorili diskusie, že teda koľko ho vlastne potrebujeme a ako ho získať. Na prvý pohľad banálna otázka, v skutočnosti zúrivá vedecká diskusia. 

Najprv sa zistilo, že takmer vo všetkých sledovaných parametroch (kvalita kostí, prevencia rakoviny, kardiovaskulárne ochorenia, zápalové ochorenia) sa najlepšie sa majú tí čo majú hladiny vitamínu D hodne vysoko (10). Tak vysoko, že pri dovtedy doporučených denných dávkach 400 jednotiek denne (max 2000) sa to takmer nikomu nedarilo dosiahnúť. A tak americký národný inštitút zdravia zvýšil pred tromi rokmi denné doporučené dávky na 600 jednotiek (nad 70 rokov 800) a maximálna 4000 jednotiek denne (15). Holickovi a americkej endokrinologickej spoločnosti sa však aj to máli a vydali doporučenie že 1500 až 2000 jednotiek denne a bezpečný horný limit je 10 000 jednotiek (5). 

Na druhej strane barikády stoja hlavne dermatológovia a kozmetický priemysel, ktorí sa len ťažko vzdávajú “no sun” doporučení. Slnko totiž spôsouje starnutie kože, vrásky, rakovinu, proste zlo, asi to poznáte. Vitamín D nie je problém a kto chce nech si ho dá v tabletkách.

Výsledkom je, že ak by dnes lekár doporučil pacientovi, že nech sa viac opaľuje, našlo by sa veľa takých, čo ho označia za vraha a rakovinotvorcu. Nuž dogmy zomierajú ťažko. Apropo, viete kde je najvyšší výskyt melanómu v Európe? Na slnečnom juhu? Nie, nie.. je to v Škandinávii, kde je slnka oveľa menej. Rakovina, depresia, autoimunitné ochorenia? To isté... 

Tak slniť, či neslniť?

Nuž a teraz ako? Slniť, či neslniť? Podľa mňa je pravda uprostred, a ako vždy je otázkou miery. Podľa mne dostupných faktov a štúdií je opaľovanie zdravé, až do okamihu keď dochádza ku zápalu kože. Ten spozorujete podľa začínajúceho začervenania a prehriatia kože. Keď už koža páli je neskoro. Odborne sa to volá minimal erythema dose a závisí najmä od intenzity slnečného žiarenia. V lete na pláži  je to tak 10-15 minút, na jar na záhradke hodina-dve. Keď už je koža trochu začervenaná, treba sa začať chrániť a buď sa obliecť, zaliezť do tieňa alebo si dať krém proti opaľovaniu.

Slniť sa je dobré od neskorej jari do skorej jesene tak cirka raz denne, najlepšie celotelovo. Viac ako 15 minút na ostrom slnku je z hľadiska vitamínu D asi zbytočné, pretože po tejto dobe sa nasyntetizuje asi tak 10 tisíc jednotiek, čím sa vysýtia spracovacie možnosti a telo si ďalšiu tvorbu zablokuje samo. V letnom období si telo vitamín D nasyntetizuje a uloží do zásoby do pečene. Na jeseň a v zime sa mení na severnej pologuli uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva všetko UV žiarenie povychytáva a žiaden vitamín D sa v koži netvorí. Telo ho čerpá len zo svojich letných zásob v pečeni.

Ak má niekto problém s opaľovaním, riešením je zvýšený prísun vitamínu D v strave alebo tabletkách. Problém so stravou je, že vitamín D sa v našej diéte prirodzene takmer vôbec nevyskytuje (~150 jednotiek).  Vo vyššom množstve (rádovo stovky jednotiek v porcii) je iba v rybách, ktoré konzumujú planktón a v hubách osvietených slnkom. Ak nežijete v Grónsku a nie ste Eskimák, vitamínu D je dosť iba v treščej pečeni rýb z prirodzených lovov, nie umelo chovaných. No aj tej sa nedá jesť do aleluja, lebo obsahuje aj veľa vitamínu A, ktorý je pri nadmernom príjme toxický. Reálnejšou alternatívou sú preto vitamínové doplnky. Oficiálne doporučenie na denný príjem sú 600-2000 jednotiek a bezpečný horný limit je 10 000 jednotiek (5,10,15-17). Hoci je to paradoxné, ako lekár nemám moc rád umelé tabletky a ak nemusím nedoporučujem ich. Pre mňa je oveľa prirodzenejšie sa v lete hriať na slniečku tých 10-20 minút, na jar aj viac a každý deň si oddýchnuť.

Modré zóny a slnko. 

Viete, že sa rád odvolávam na modré zóny, t.j. na miesta, kde ľudia žijú nadpriemerne dlho, veselo a zdravo. Myslíte si že Sardínci, Okinawčania, Ikárijci atď sa stránili slnka a denne sa mazali ochranným faktorom 30? Nie, ani náhodou, presne naopak. Trávili vonku na slnku väčšinu času. Keď moc pieklo sa schovali a oddychovali a boli v pohode. Depresiu (klinickú) nepoznali, rakovinu takmer nemali, kosti mali pevné do vysokého veku a autoimunitné ochorenia boli úplne raritné. Tam, kde ľudia zaliezli na celý život pod strechu a kozmetický priemysel presadzuje “no sun” doporučenia, sa naopak tieto problémy iba kopia.

Záver

Keď už vieme, že vitamín D pôsobí blahodárne na naše kosti, imunitný systém aj náladu, možno nastal čas nechať sa trochu osvietiť. Doslovne.  A začnite už toto leto.

 

Odkazy:

----------------------------------------

  1. Chick A, Dalyell E, Hume E, Mackay H, Henderson-Smith H.  The aetiology of rickets in infants: Prophylactic and curative observations at the vienna university kinderklinik. Lancet 1922;ii:7-11.
  2.  Huldschinsky K. Heilung von rachitis durch künstliche höhensonne. Dtsch. Med. Wochenschr 1919;45:712-3.
  3. Windaus A, HEss A. Sterine und antirachitisches vitamin. Nachrichten Von Der Gesellschaft Der Wissenschaften Zu Göttingen 1926:175-84.
  4. Rosenheim O, Webster TA. Further observations on the photo-chemical formation of vitamin D. J. Soc. Chem. Ind 1926(45):932.
  5. Holick MF, Binkley NC, Bischoff-Ferrari HA, Gordon CM, Hanley DA, Heaney RP, et al. Evaluation, treatment, and prevention of vitamin D deficiency: An endocrine society clinical practice guideline. J Clin Endocrinol Metab 2011, Jul;96(7):1911-30.
  6. Stumpf WE, Sar M, Reid FA, Tanaka Y, DeLuca HF. Target cells for 1,25-dihydroxyvitamin D3 in intestinal tract, stomach, kidney, skin, pituitary, and parathyroid. Science 1979, Dec 7;206(4423):1188-90.
  7. Lips P. Worldwide status of vitamin D nutrition. J Steroid Biochem Mol Biol 2010, Jul;121(1-2):297-300.
  8. Holick MF. Vitamin D deficiency. N Engl J Med 2007, Jul 19;357(3):266-81.
  9. Gorham ED, Garland CF, Garland FC, Grant WB, Mohr SB, Lipkin M, et al. Optimal vitamin D status for colorectal cancer prevention: A quantitative meta analysis. Am J Prev Med 2007, Mar;32(3):210-6.
  10. Bischoff-Ferrari HA, Shao A, Dawson-Hughes B, Hathcock J, Giovannucci E, Willett WC. Benefit-risk assessment of vitamin D supplementation. Osteoporos Int 2010, Jul;21(7):1121-32.
  11. Ganji V, Milone C, Cody MM, McCarty F, Wang YT. Serum vitamin D concentrations are related to depression in young adult US population: The third national health and nutrition examination survey. Int Arch Med 2010;3(3):29.
  12. Wilkins CH, Sheline YI, Roe CM, Birge SJ, Morris JC. Vitamin D deficiency is associated with low mood and worse cognitive performance in older adults. Am J Geriatr Psychiatry 2006, Dec;14(12):1032-40.
  13. Armstrong DJ, Meenagh GK, Bickle I, Lee AS, Curran ES, Finch MB. Vitamin D deficiency is associated with anxiety and depression in fibromyalgia. Clin Rheumatol 2007, Apr;26(4):551-4.
  14. Vieth R, Kimball S, Hu A, Walfish PG. Randomized comparison of the effects of the vitamin D3 adequate intake versus 100 mcg (4000 IU) per day on biochemical responses and the wellbeing of patients. Nutr J 2004, Jul 19;3:8.
  15. Institute of Medicine (US) Committee to Review Dietary Reference Intakes for Vitamin D and Calcium. Dietary reference intakes for calcium and vitamin D. Washington (DC): National Academies Press (US); 2011.
  16. Hathcock JN, Shao A, Vieth R, Heaney R. Risk assessment for vitamin D. Am J Clin Nutr 2007;85(1):6-18.
  17. Vieth R. Vitamin D toxicity, policy, and science. J Bone Miner Res 2007, Dec;22 Suppl 2:V64-8.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?